Životopis a tvorba

           
Americký prozaik, žurnalista a esejista, autor moderného románu a poviedky. Písal prevažne o mužoch vedúcich nebezpečný zpôsob života (napr. o vojakoch, rybároch a lovcoch), respektive o toreadoroch v bíčích  zápasoch. Jeho diela sú oslavou ich odvahy, ale aj sondou do ich psychológie a do pozadia ich skutkov. Pod vplivom modernistických autorov a požiadaviek objektívneho žurnalismu si vypracoval charakteristicky úsporný, citovo nezaujatý štýl, často založený na obyčajnom zázname dialogu (tzv. "objektívne rozprávačstvo"). Večšina jeho diel bola inšpirovaná bohatými osobnými zážitkami – detské skúsenosti z Michiganu, kontakt s prírodou a motívy vojny sa objavujú už v jeho prvních poviedkach.            Neskôr sa stal hovorcom tzv. "ztratenej generácie" – vojnou poznamenaných a rozčarovaných Američanov, hľadajúcích útočisko hlavne v Paríži. I. svetovú vojnu prežil dobrovolne v Európe, v dvaciatych rokoch pôsobil vo Francúzku ako korešpondent listu 'Toronto Star'. Behom španielskej občianskej vojny pomáhal bojovať proti nastupujúcemu fašismu. Vo svojom povojnovom diele zobrazil človeka uprostred vojen a násilia a vzdal hold ludskej statočnosti, zobrazil však i život umeleckého bohémstva. Vzápetí po nástupe diktátorského politika Fidela Castra (1926-????) k moci v roku 1960 opustil Kubu a vrátil sa do Spojených Štátů.            Postupom času však neuniesol váhu vlastnej samoty a spáchal samovraždu zastrelením. Laureát Nobelovej ceny za literaturu pre rok 1954, ktorú však nemohol prevziať kvôli zraneniam zpôsobeným predošlou leteckou nehodou z Ugandy.           
Hemingway vo svojich dielach vytvoril mužné typy hrdinov, ktorí si aj v nepriaznivých podmienkach uchovávajú svoje ľudské hodnoty. Spoločenský rozmer ich činnosti spravidla nevystupuje do popredia. Ich mravný príklad spočíva v rozhodnosti, sebavedomí a odhodlaní obetovať sa bez okázalosti pre dobrú vec.            Svetový ohlas dosiahol románom: ZBOHOM ZBRANIAM, ktorý je autorovým zúčtovaním so skúsenosťou prvej svetovej vojny. Námetom románu je ľúbostný príbeh Frederika Henryho, amerického dobrovoľníka na talianskom fronte, a zdravotnej sestry, Angličanky Catherin. Jeho jadro je autobiografické.            Román KOMU ZVONIA DO HROBU
V histórii troch dní, v ktorých skupina republikánskych vojakov pripravuje zničenie mosta a Robert Jordan prežíva vrchol svojho vzťahu k Márii, vytvoril Hemingway trvalý pamätník nielen sebe, ale i pokrokovým silám Španielska a občianskej vojny. Aj tu sa stretávame s hrdinom vo chvíľach najťažšej životnej skúšky, ktorú podstupuje s veľkým sebazaprením. Autor pracoval zložitou kompozičnou technikou paralelných dejových pásiem a dramatickým prelínaním časovej roviny.