Charakteristika Postáv

Santiago            Starý chudobný rybár ktorého jedinou radosťou je jeho práca a baseball. Vo svojej chatrči býval celkom sám, nemal manželku ani deti. Jeho jediným priateľom bol malý chlapec Manolin. Keď sa vydal na more, ľutoval, že chlapec nie je s ním, no zároveň chápal, že musí poslúchať rodičov, ktorí mu zakázali sa s ním stýkať, pretože mal už dlho smolu. „Na staré kolená by nemal byť nikto sám, pomyslel si. Ale proti tomu niet pomoci.“
Starec bol chudý, vicivený a mal hlboké vrásky. Na tvári mal hnedé fľaky spôsobené kožnou rakovinou. „Fľaky sa tiahli dolu obomastranami tváre a ruky mal hlboko zjazvené od vláčenia ťažkých rýb na povrazoch.“(1) Jediné čo na ňom nebolo staré boli oči. „Tie mali takú istú farbu ako more a boli veselé a nezdolné“(2)            Síce už 84 dní nič nechytil, no stále verí že na ďalší deň príde velká ryba. „osemdesiatpäť je štastné číslo, riekol starec. Ako by sa ti pozdávalo, keby si ma videl vliecť domov takú, čo by vydala vyše tisíc funtov?“(3) Starec si chcel chytením ryby dokázať že ešte nie je starý a neschopný, no hlavne ho hnala túžba zvýťaziť nad sebou samým, k čomu potreboval obrovskú dávku sebazaprenia a odhodlania.            O mori sa vyjadruje v ženskom rode, „O mori vždy rozmýšlal ako o „la mar“, ako ho po španielsky nazývajú ľudia, keď ho lúbia“(4)  Vždy o ňom rozprával ako o žene, ktorá rozdáva alebo odopiera svoje poklady.
Bol to skúsený rybár a s návnadami pracoval veľmi precízne „udržoval ich rovnejšie než hocikto druhý, takže všade, aj v nepriehľadných vrstvách prúdu bola nejaká návnada nastražená presne tam, kde ju chcel mať.“(5)
Veril vo vlastné umenie a nespoliehal sa na štastie. „lepšie byť štastný, ale ja budem radšej presný, tak aspoň budem pripravený, keď nadíde štastie“(6)
Keď je na lodi sám, tak sa rozpráva sám zo sebou. „Nepamätal sa  už, kedy si navykol rozprávať nahlas, i keď bol sám“(7) No svoju samomluvu si vždy odôvodnil. „ „Keby ma ostatný počuli rozprávať nahlas, nazdali by sa, že som blázon“ povedal si nahlas. „Ale veď nie som blázon, tak nedbám. A boháči majú rádiá, čo im rozprávajú v člnoch a hlásia o baseballe.““ (8)            Veľmi často si hovorí čo by bolo keby s ním bol chlapec „Keby tu tak so mnou bol chlapec“, no aj tak má stále pevnú vôľu a dokazuje že človek aj keď nemá také fyzické predpoklady ako niektoré zvieratá, tak mu stále stáva pevná vôľa a odhodlanie ktorými pokorí hociakú prekážku.
„Aj tak ju skolím,“ povedal. „Nech je mohutná a veľkolepá ako neviem čo.“ Aj keď to nie je spravodlivé, pomyslel si. Ukážem jej však, čo človek dokáže a čo človek znesie.““(9)
             Santiago bol citlivý muž s dobrým srdcom, súcitil so všetkým, čo cestou stretol. „K lietajúcim rybám pociťoval nehu, veď na oceáne boli jeho najbližšími priateľmi. A ľutoval vtáčiky, najmä drobné, útle, tmavé rybáriky, čo iba poletovali… Prečo sú len tie vtáčiky také útlučké a drobučké, keď oceán býva chvíľami taký krutý?!“ (10)             Zhováral sa z vtáčikom, ktorý si na jeho člne odpočinul, ľutoval zabité korytnačky a v prvom rade si vážil a ľutoval rybu, s ktorou zvádzal boj. Bola pre neho ako sestra a príležitosť, nie len ako korisť, za ktorú dostane množstvo peňazí.  „Potom mu prišlo ľúto veľkej ryby, ktorú dostal na háčik. Je skvelá, nezvyčajná a ktohovie, aká je stará, pomyslel si.“ (11)
„Počuj, rybka,“ oslovil ju nežne, „vydržím to s tebou do smrti“ (12)            Páčilo sa mu, že ryba je taká silná, inteligentná a rozhodnutá nevzdať sa, čím mu pripomínala samého seba. „Škoda, že nemôžem nakŕmiť rybu, pomyslel si. Veď mi je sestrou.“(13) „Keď žralok napadol rybu, to akoby napadol jeho samého.“(14)            Starec bol skromný a vdačný za všetko „ Bol priveľmi prostý na to, aby premýšľal o tom, kedy dospel k pokore. No vedel, že k nej dospel, a vedel, že to nie je potupné a že mu to neuberá z pravej hrdosti.“ (15)Býval v malej chatrči, no netrápilo ho to, stačilo mu že si s chlapcom často vymýšľal, aby nemyslel na to že je chudobný. „Lenže sieť neexistovala- chlapec vedel, že ju predali. A predsa každý deň sami sebe predstierali, že majú sieť. A ani miska s ryžou nebola- aj to chlapec vedel.“ (16)Takisto si veľmi nerád požičiaval, radšej bol na mizine ako by mal byť zadĺžený „ Hádam by požičali aj mne, ibaže radšej nemám dlhy. Najprv si požičiaš, a potom chodíš po žobrote.“ (17)
            Aj cez všetky útrapy dokázal racionálne uvažovať a uvedomoval si všetky veci okolo seba. „Silu si naozaj nemôžem dovoliť stratiť. Pamätaj si, aj keby sa ti neviem ako protivil, ráno ho musíš zjesť.“ (18)
MANOLIN            Manolin bol Santiagovym verným priateľom. Bol to malý chlapec, ktorý v starcovi videl svoj vzor a zvykol s ním tráviť dni na mori. So starcom sa rozprávali o rôznych veciach, vrátane baseballu a Santiago mu rozprával svoje zážitky z čias, keď bol ešte mladým. Občas spolu zašli aj do podniku Terasa na pivo a chlapec mu z času na čas priniesol večeru, keď sa mu videlo, že starec dlho nejedol. Keď mu rodičia zakázali rybárčiť s ním, chlapec bol z toho smutný a chcel ísť aj napriek zákazu a tomu, že ostatní považovali starca za smoliara. Chlapec mal svojho priateľa rád a stále mu pomáhal. „Zabehol na breh, aby mu pomohol odvniesť zvinuté laná, harpúnu hák či plachtu omotanú okolo sťažňa.“ (19) „ Môžem vám nachytať na zajra sardinky? … Ale ja by som vám ich nachytal rád. Keď už nemôžem s vami rybárčiť, chcel by som vám aspoň v niečom pomôcť.“ (20)
Z týchto citátov môžeme vidieť, že Manolin bol usilovný a obetavý chlapec, ktorý podržal svojho priateľa v čase, keď to veľmi potreboval. Tieto vlastnosti preukázal aj na konci príbehu, keď sa o Santiaga príkladne postaral a ubezpečil sa, že je v poriadku a nič mu nechýba.